druhy tyzden

Tak hlasim sa opat po dalsom prezitom tyzdni v Bogote :) Bol pre mna uz kludnejsi, kedze som nemala ziadne administrativne vybavovacky...a zacinam si zvykat na tunajsi zivot :) deticky ma uz aj trosku viac pocuvaju, zacinam na nich uplatnovat vselijake triky, hlavne ked im na zaciatku hodiny oznamim, ze rad, ktory bude najtichsie pojde o 5 minut skor na prestavku, tak sa vedia pretekat..:) velmi sa im paci sutazenie, takze musim nieco na ten styl vymyslat pre nich :) ale uz som stihla dat aj 2 poznamky, kedze som zistila, ze maju aj nieco ako "poznamkovu knihu" a tí chlapci ma fakt nachceli pocuvat ani po 5 napomenutiach, nemala som inu sancu..bolo mi ich luto, ale mam iba jedny nervy a rada by som si ich priniesla spat na slovensko neporusene..:P na margo toho, Beate sa stal taky vtipny pripad, ze tiez ju jeden ziak nepocuval a kazala si mu presadnut do predu a ked ju nepocuval, tak ho zacala tahat aj s lavicou a omylom mu pri tom vysypala cerealie ci co a chlapec zacal na nu kricat, ze to bol jeho obed a ze ona mu to cele teraz zaplati...a ona na to, ze az potom ked on jej zaplati doktora, ktoreho bude kvoli nemu isto potrebovat :D tak ma to celkom pobavilo...ze potom uz cusal chlapec :P

Tak co take som zazila tento tyzden...bola som na oslavach 200teho vyrocia Kolumbie ako som spominala v predchadzajucom prispevku...a poviem vam, nebolo to nic moc, resp. mozno aj bolo, ale do centra diania, teda na namestie sme sa vobec nedostali, lebo ulice boli zo vsetkych 4 stran upchate ludmi a bolo nemozne sa dostat blizsie...tak nakoniec sme videli len ohnostroj, ktpry bol podla mna porovnatelny so silvestrovskym ohnostrojom v spisskej, takze si domyslite no...ale ludia z toho boli nadseni, ako keby ohnostroj v zivote nevideli a my s beatou sme len mykli plecom, usmiali sa a isli dopit kavu, kym ostatni sa este kochali pohladom na par svetiel na nocnej oblohe. Ale tak aspon som trosku videla mesto, maju tam vela pekych uliciek, takych uzkych ako v Chorvatsku, a vela peknych domcekov :) vyskove budovy som videla len 2 takke vacsie a aj to su vraj najvyssie v celej Kolumbii, co ma dost prekvapilo, kedze boli podla mna vysoke asi ako J&T v Blave (pre tych, ktori nie su v obraze, mohli mat okolo 30 poschodi, mozno trochu viac). Inak je vacsina domov max. 3-4 poschodovych.

V piatok sme boli na jednej narodeninovej oslave, oragnizovala ju Kanadanka, Fiona, ktoru som nahradila v skole, pre svojho praitela Kolumbijcana. Hoci som tam skoro nikoho nepoznala, bola sranda :) najprv sme boli u nich na byte a potom v jednom malom podniku si zatancovat...maju tu opec takych malych milych podnikov a v kazdom aspon malicky parket na tancovanie. Paci sa mi tiez ze v podnikoch sa nefajci, takze po prichode domov nemusim 2 dni vetrat oblecenie :) postupne sa vytracali ludia okolo jednej, druhej, ale par nas tam este ostalo, tak sme sli este na byt k jednemu chalanovi, Juan Pablovi. A predstavte si ma mackuuuu :D taku cierno bielu, velmi pritulnu. Prva macka, ktoru som videla v Kolumbii :) Nas pozorovala cely cas a sa jej poacilo hlavne ked sme tancovali, sedela na stole a kukala na nas, zlata bola joj. Ale na moje macicky doma nema, to bola taka slaba tretina z nasich no, ale tak vraj ma len 2 roky, ale aj tyk nemyslim, ze niekedy v zivote by mohla dobehnut cernosku a tigrika :) Inak ked sme dorazili na byt, tak chalani, ze idu si nieco objednat, tak som myslela, ze su hladni asi a zrazu o pol hodky poslicek s flasou whisky pri dverach :D dost ma to prekavpilo, ale ze tam to bezne robia no...tak my s Beatkou pekne na vode sme boli o tretej rano a chlapci si otvorili flasu whisky :) Povodne som aj mala ist spat k Beate, som si aj pyzamko vzala aj kefku, ale kedze sme sa zbadali az o siestej rano, ze uz svita, tak som sla rovno domov rannym autobusom. Chalani nas samozrejme odprevadili, takze som nesla sama, su tu obrovski gentlemani, vraj ich k tomu od malicka ucia doma aj v skole :) takze raz aj mozno z tych mojich malych faganov vyrastu slusni chlapci :)

Sobotu som skoro celu prespala, prichystala si nieco do skoly a v nedelu sme boli pozriet v narodnom muzeu, z ktoreho mam aj zopar peknych fotiek a na takom vystavisku, nieco ako incheba, len vacsie, kde sme sa zdrzali asi 4 hodky :) mali tam neskutocne vela krasnych veci, vsetko domace vyrobky, od sperkov, kabeliek az po zive kravy :D teda neviem ci ich fakt aj predavali, ale bolo ich tam zo 20, boli obrovske a deti sa na nich mohli povozit...:P tu to totiz nefunguje tak, ze deticky sa mozu povozit na ponikovi, ale mozu sa povozit na kravicke pripadne dost casto na lame..v centre maju lamy na kazdom kroku :) a davaju im pit pivo chudinkam :/ ale to som len raz videla no...hodim tu cez tyzden dajake fotky uz, slubujem, len teraz som leniva a unavena, tak ma ospravedlnite..

Najblizsie ma cakaju o dva a tri tyzdne dve AIESEC konfery, na ktore sa uz teraz tesim...jedna je v Bucaramange, meste dost daleko od Bogoty, takze mozno pojdeme aj lietadlom a jedna v Ibague, co nie je az tak daleko, takze tam pojdeme busom...mali by to byt medzinarodne konfery, na ktore pozyvali vsetkych stazistov, tak som zvedava, koho tam stretnem :) a mali by sme tam prezentovat svoju krajinu aj uvarit nejake jedlo, tak sme sa s beatou dohodli na pirohoch, kedze sa jedia aj v polsku, tak sa musim na to nejak predpripravit, lebo vykuzlit pirohy z kolumbijskych surovin nebude hracka, hlavne som zvedava jaku alternativu bryndze tu najdem...dam potom vediet ako to dopadlo :)

Tak to by bolo na dnes vsetko, prejem vam dobru noc, resp. vam uz pomaly aj pekny den :) a piste mi, tesim sa na info z domova :)

Moj prvy tyzden

Hola :)

Tak mam za sebou prvy tyzden v Bogote. Bol dost hekticky a hlavne zbehol strasne rychlo. Takze tymto tempom som raz dva doma :) Letela som z Viedne s prestupom v Parizi, na ktory som mala nieco vyse hodiny. No este som si len sadla do lietadla vo Viedni a letuska zahlasila, ze nas odlet sa posuva priblizne o 1,5 hodiny, lebo v Parizi je hrozne pocasie a neda sa tam lietat. Tak som si hned pomyslela, ze v ten den uz do Bogoty nedoletim, kedze asi na mna lietadlo v Parizi s 500 cestujucimi nebude cakat. Chvalabohu ale meskali vsetky lety do aj z Pariza, takze som to nakoniec stihla. Na obidvoch letoch som stretla zaujimavych spolucestujucich. Pri lete do Pariza som sedela s jednou Slovenkou z Bratislavy, ktora je manazerkou nejakeho velkeho hotela v Blave a mi rozpravala, kto vsetko u nich spal, od prezidentov, kralovien, az po toma cruisa a nicol kidman...celkom zaujimave to bolo :) a na ceste do bogoty z pariza som zas sedela vedla takej milej rodinky, mama bola kolumbijcanka, otec rakusan a ziju spolu so synom v Armensku. Do kolumbie isli na 3 mesiace na prazdniny :D sa ma vela na slovensko pytala aj tak, celkom sme pokecali :) bola prekvapena, ze hovorim spanielsky, vela ludi je z toho prekvapenych...nechapem, ze preco. Cesta mi teda zbehla celkom rychlo. Mali sme nakoniec asi 2hodinove meskanie. Na letisku ma cakala cela aiesecarska delegacia s velkym transparentom, na ktorom bolo moje meno, bolo to velmi mile :) Vzali ma do takeho velkeho nakupneho centra kde sme chvilu posedeli, dali sme si kavu a potom ma odviezli domov, lebo som bola po 15 hodinovej ceste dost unavena.

Byvam v stvrti, ktora je sice dost daleko od centra, ale zastavku mam skoro pred domom, takze to nie je az take strasne, az na to ze do prace cestujem asi hodinu. Nancy, moja domaca, ma dvojposchodovy domcek, ktoreho prve poschodie obyvam ja, druhe ona a na prizemi mame obyvacku a kuchynu. Na izbe mam telku aj net, takze viac mi netreba :) S Nancy vychadzam velmi dobre, je to Kolumbijcanka, ma 30 rokov a robi v skolke. Nehovori po anglicky, takze komunikujeme cely cas v spanielcine, co je pre mna super :) vcera sme spolu s jej bratom boli na v kine na Shreka v spanielcine :) odporucam :D

V utorok som sla prvy den do skoly. Je to sukromna stredna skola, ktora ma podla mna okolo 1000 ziakov. Ja ucim stvrty a piaty stupen, takze deti od 10 do 12 rokov. Su to taki mali nespratnici, strasne hlucni a vystrajaju vkuse, ale tak treba si nasjst sposob ako ich skrotit. Ja im davam plusove body za nejaku aktivitu, tak vtedy sa vedia snazit :) a este moj hlas je velkou vyhodou, kedze je dost silny :D len dufam, ze tu o neho nepridem...okrem toho ze su hlucni, su neuveritelne mili, vkuse by ma chceli objimat, zdravia sa o dusu, ze "Hola profe" :D a davaju mi furt dajake darceky, raz svoju desiatu, inokedy cukrik abo zuvacku :) to vie cloveka velmi potesit :) kolegovia v praci su tiez zlati, sme tam velmi mlady kolektiv, povedala by som ze tak 26 rokov je priemer, takze je tam super atmosfera. Je tam na stazi aj jedna baba z Polska, vola sa Beata, s nou si rozumiem najlepsie :) predsa len, je to rovnaka mentalita :P pracujem vzdy od 7.00 do 15.00 s tym, ze kazdy den mam aspon jednu hodinu volnu a plus prestavka na desiatu a obed, ale aj tak je to dost makacka oducit 35 hodin tyzdenne...ale tak snad si zvyknem no...najhorsie je, ze musim vstavat uz o piatej, lebo hodinu mi trva cesta do prace :( ale aj na to si pomaly zvykam...cestovanie je kapitola sama o sebe! by ste neverili kolko ludi sa dokaze vtrepat do jedneho autobusu, tromfnut bogotsku mhdcku moze podla mna uz len cinske metro :) autobusy tu chodia priblizne kazdych 5 minut kazda jedna linka, ale ludia su rychlejsi, takze kym pride dalsi bus, nakopi sa na zastavke ludi minimalne na dva busy...niekedy sa mi podari nastupit az do piateho autobusu :D a este taka vtipna vec, ze vacsina zien sa v autobusoch maluje :) ich obdivujem, pri kvalite bogotskych ciest sa malovat...a vacsinou so slusnym vysledkom :P

Co sa pocasia v bogote tyka, priemer okolo 18-20 stupnov, viacej ne a pomerne casto prsi, co nie je bohvieco, ale sak na vsetko sa da zvyknut :) najviac sa mi paci, ze vacsina domacich nosi rukavice, daktori aj ciapky a velka vacsina cizmy, cize oblecenie jak my v zime pri -10 :) asi si tym kompenzuju len to ich ubohe jedno rocne obdobie chudaci :D aj ked oni tvrdia ze maju dve: od januara do juna jar a potom do decembra leto :D

Inak prostredie je tu pekne, vsade naokolo hory, tak sa tesim kedy sa tam vyberiem, maju tam taku kaplnku Monserati a je vraj odtial vyhlad na celu Bogotu :) buduci tyzden v utorok tu oslavia 200 vyrocie nezavislosti Kolumbie, takze je sviatok a v centre bude velka party, som zvedava, ze co za divocinu to bude :P Ked uz spominam party, stihla som moju prvu kolumbijsku uz absolvovat :) boli sme v oblasti, ktora sa vola Chapinero, je to svrt, kde su same bary a diskoteky. Najprv sme boli chvilu na karaoke a potom tancovat. A poviem vam, nase diskoteky sa mozu zahrabat...tu su vacsinou viacposchodove a vzdy hraju v jednej miestnosti ichj hudbu, teda salsa, merenge, bachata a v druhej pop music. A vsetci tancuju o dusu :) Mitus, tebe by sa ta hudba urcite velmi pacila, take latinskoamericke rytmy :))) Bolo tam super :) najblizsie sem hodim aj nejake fotky.

Este spomeniem kratko ich jedlo. Maju tu straaaasne vela druhov ovocia, som v zivote take cuda nevidela jak tu, jedna zelena gula s trnami jedna bez trnov, mandarinky zelene, bananov je tu aj 5 druhov, dokonca jeden druh davaju aj do polievky a chuti ako zemiak :P typickym jedlom je tu tzv. "arepa", nieco ako turecky chlieb a v nom je bud rozne maso alebo syr a na vrch davaju take male vajicko, asi od malej kury :) a potom este tzv "empanadas" ma to tvar ako nase pirohy, len trosku vacsie, je to plnene masom a ryzou a vyprazene. Fakt je to chutne, clovek sa z toho naje jak na obed. V skole chodim do jedalne, kde tiez super varia a za obedom nam este aj daju nieco sladke, takze schudnut sa isto nechystam :P