Moj prvy tyzden

Hola :)

Tak mam za sebou prvy tyzden v Bogote. Bol dost hekticky a hlavne zbehol strasne rychlo. Takze tymto tempom som raz dva doma :) Letela som z Viedne s prestupom v Parizi, na ktory som mala nieco vyse hodiny. No este som si len sadla do lietadla vo Viedni a letuska zahlasila, ze nas odlet sa posuva priblizne o 1,5 hodiny, lebo v Parizi je hrozne pocasie a neda sa tam lietat. Tak som si hned pomyslela, ze v ten den uz do Bogoty nedoletim, kedze asi na mna lietadlo v Parizi s 500 cestujucimi nebude cakat. Chvalabohu ale meskali vsetky lety do aj z Pariza, takze som to nakoniec stihla. Na obidvoch letoch som stretla zaujimavych spolucestujucich. Pri lete do Pariza som sedela s jednou Slovenkou z Bratislavy, ktora je manazerkou nejakeho velkeho hotela v Blave a mi rozpravala, kto vsetko u nich spal, od prezidentov, kralovien, az po toma cruisa a nicol kidman...celkom zaujimave to bolo :) a na ceste do bogoty z pariza som zas sedela vedla takej milej rodinky, mama bola kolumbijcanka, otec rakusan a ziju spolu so synom v Armensku. Do kolumbie isli na 3 mesiace na prazdniny :D sa ma vela na slovensko pytala aj tak, celkom sme pokecali :) bola prekvapena, ze hovorim spanielsky, vela ludi je z toho prekvapenych...nechapem, ze preco. Cesta mi teda zbehla celkom rychlo. Mali sme nakoniec asi 2hodinove meskanie. Na letisku ma cakala cela aiesecarska delegacia s velkym transparentom, na ktorom bolo moje meno, bolo to velmi mile :) Vzali ma do takeho velkeho nakupneho centra kde sme chvilu posedeli, dali sme si kavu a potom ma odviezli domov, lebo som bola po 15 hodinovej ceste dost unavena.

Byvam v stvrti, ktora je sice dost daleko od centra, ale zastavku mam skoro pred domom, takze to nie je az take strasne, az na to ze do prace cestujem asi hodinu. Nancy, moja domaca, ma dvojposchodovy domcek, ktoreho prve poschodie obyvam ja, druhe ona a na prizemi mame obyvacku a kuchynu. Na izbe mam telku aj net, takze viac mi netreba :) S Nancy vychadzam velmi dobre, je to Kolumbijcanka, ma 30 rokov a robi v skolke. Nehovori po anglicky, takze komunikujeme cely cas v spanielcine, co je pre mna super :) vcera sme spolu s jej bratom boli na v kine na Shreka v spanielcine :) odporucam :D

V utorok som sla prvy den do skoly. Je to sukromna stredna skola, ktora ma podla mna okolo 1000 ziakov. Ja ucim stvrty a piaty stupen, takze deti od 10 do 12 rokov. Su to taki mali nespratnici, strasne hlucni a vystrajaju vkuse, ale tak treba si nasjst sposob ako ich skrotit. Ja im davam plusove body za nejaku aktivitu, tak vtedy sa vedia snazit :) a este moj hlas je velkou vyhodou, kedze je dost silny :D len dufam, ze tu o neho nepridem...okrem toho ze su hlucni, su neuveritelne mili, vkuse by ma chceli objimat, zdravia sa o dusu, ze "Hola profe" :D a davaju mi furt dajake darceky, raz svoju desiatu, inokedy cukrik abo zuvacku :) to vie cloveka velmi potesit :) kolegovia v praci su tiez zlati, sme tam velmi mlady kolektiv, povedala by som ze tak 26 rokov je priemer, takze je tam super atmosfera. Je tam na stazi aj jedna baba z Polska, vola sa Beata, s nou si rozumiem najlepsie :) predsa len, je to rovnaka mentalita :P pracujem vzdy od 7.00 do 15.00 s tym, ze kazdy den mam aspon jednu hodinu volnu a plus prestavka na desiatu a obed, ale aj tak je to dost makacka oducit 35 hodin tyzdenne...ale tak snad si zvyknem no...najhorsie je, ze musim vstavat uz o piatej, lebo hodinu mi trva cesta do prace :( ale aj na to si pomaly zvykam...cestovanie je kapitola sama o sebe! by ste neverili kolko ludi sa dokaze vtrepat do jedneho autobusu, tromfnut bogotsku mhdcku moze podla mna uz len cinske metro :) autobusy tu chodia priblizne kazdych 5 minut kazda jedna linka, ale ludia su rychlejsi, takze kym pride dalsi bus, nakopi sa na zastavke ludi minimalne na dva busy...niekedy sa mi podari nastupit az do piateho autobusu :D a este taka vtipna vec, ze vacsina zien sa v autobusoch maluje :) ich obdivujem, pri kvalite bogotskych ciest sa malovat...a vacsinou so slusnym vysledkom :P

Co sa pocasia v bogote tyka, priemer okolo 18-20 stupnov, viacej ne a pomerne casto prsi, co nie je bohvieco, ale sak na vsetko sa da zvyknut :) najviac sa mi paci, ze vacsina domacich nosi rukavice, daktori aj ciapky a velka vacsina cizmy, cize oblecenie jak my v zime pri -10 :) asi si tym kompenzuju len to ich ubohe jedno rocne obdobie chudaci :D aj ked oni tvrdia ze maju dve: od januara do juna jar a potom do decembra leto :D

Inak prostredie je tu pekne, vsade naokolo hory, tak sa tesim kedy sa tam vyberiem, maju tam taku kaplnku Monserati a je vraj odtial vyhlad na celu Bogotu :) buduci tyzden v utorok tu oslavia 200 vyrocie nezavislosti Kolumbie, takze je sviatok a v centre bude velka party, som zvedava, ze co za divocinu to bude :P Ked uz spominam party, stihla som moju prvu kolumbijsku uz absolvovat :) boli sme v oblasti, ktora sa vola Chapinero, je to svrt, kde su same bary a diskoteky. Najprv sme boli chvilu na karaoke a potom tancovat. A poviem vam, nase diskoteky sa mozu zahrabat...tu su vacsinou viacposchodove a vzdy hraju v jednej miestnosti ichj hudbu, teda salsa, merenge, bachata a v druhej pop music. A vsetci tancuju o dusu :) Mitus, tebe by sa ta hudba urcite velmi pacila, take latinskoamericke rytmy :))) Bolo tam super :) najblizsie sem hodim aj nejake fotky.

Este spomeniem kratko ich jedlo. Maju tu straaaasne vela druhov ovocia, som v zivote take cuda nevidela jak tu, jedna zelena gula s trnami jedna bez trnov, mandarinky zelene, bananov je tu aj 5 druhov, dokonca jeden druh davaju aj do polievky a chuti ako zemiak :P typickym jedlom je tu tzv. "arepa", nieco ako turecky chlieb a v nom je bud rozne maso alebo syr a na vrch davaju take male vajicko, asi od malej kury :) a potom este tzv "empanadas" ma to tvar ako nase pirohy, len trosku vacsie, je to plnene masom a ryzou a vyprazene. Fakt je to chutne, clovek sa z toho naje jak na obed. V skole chodim do jedalne, kde tiez super varia a za obedom nam este aj daju nieco sladke, takze schudnut sa isto nechystam :P