Po dlhom case....

Zijem! nebojte sa :) Len som mala v poslednom case velmi malo casu na pisanie a nic extra zaujimave sa v mojom zivote neudialo, tak som vas nechcela velmi nudit opisom mojho vsedneho dna...ale tak uz je to dost dlha doba, co som o sebe dala vediet, takze uz by sa patrilo dat nejaky update...
Tyzdne tu ubiehaju dost rychlo, neviem ako u vas doma, ale tu podla mna tak 2-krat rychlejsie :P V skole som si zvykla, deti na mna asi tiez, ale stale su nadpriemerne hyperaktivne a nepozorne a hlucne - takze mam co robit s nimi. Stale mi nejde do hlavy ten rozdiel v mentalite 10 rocnych kolumbijcanov a 10 rocnych slovakov a ucitelom na slovensku odporucam prist do kolumbie, ucit tu taky mesiac, pre niektorych aj tyzden mozno by stacil a videli by co je to zvladat 35 malych vkuse vyrusujuciych a po triede pobehujucuch kolumbijcanov...a po navrate domov by sa podla mna uz viac nestazovali :P...
Len tak na margo ich hyperaktivity: Beate sa stala tak vtipna prihoda zase...sa jej jeden student zasekol do stolicky :P maju tu take stolicky, kde je medzi sedadlom a operadlom medzera a ked raz s nimi robila skupinovu sktiviotu, zrazu si vsimla, ze v jednej skupinke je nejako vela ludi...a to uz boli vsetci zhromazdeni okolo toho zaseknuteho chudaka :D
15 minut sa ho snazili roznymi sposobmi vytlacit zo stolicky, dali mu dole opasok aj nohavice pomaly, aby ho odtial vytrieskali, ze vraj to bolo strasne vtripne, beata tlacila z jednej strany, studenti z druhej a vsetci sa smiali, len ten zaseknuty chlapec vraj skoro plakal...skoda ze beta nemala fotak, mohol to byt dobry zazitok aj pre ostatnych ucitelov:) ale tak napokon ho nejak vykliesnili odtial...- to je len priklad toho, ze studenti tu fakt nevedia co od rozkose :P

Ale tak ja sa nestazujem, praca mi dava strasne vela skusenosti, ucim sa ako byt lidrom 35 clennej posadky nadsencov futbalu (ktora sa po velkej prestavke dovali do triedy spotena a zablatena od hlavy az po paty – DOSLOVA!) a tiez ako zvladat iny druh stresu, ako je ten skuskovy a pre mna najdolezitejsie (pre tych co ma poznaju dobre:) aj ako sa ucit trpezlivosti. Lebo vysvetlit nieco skupine deti 3 krat, potom dalsim desiatim osobam, ktore nedavaju pozor minimalne dvakrat a napokon ked sa stale hlasi takych 5 studentov, ze nerozumie, vysvetlit kazdemu osobitne, je fakt dobrym cvicenim trpezlivosti...odporucam :D
Pre studentov na nasej skole inak organizuju dost vela podujati, rozne predstavenia divadelne, prednasky, vylety a tiez tu maju kazdy semester rozne dni tykajuce sa jednotlivych predmetov: napr. den filozofie, den umenia, den vedy...ten bol tuto stredu a prisli nejaki typkovia s obrovskymi tarantulami a vsetci studenti sa s nimmi fotili...normalne si ich mohli dat aj do ust, na hlavu a tak...pre mna to bolo hrozne, kedze mam arachnofobiu..a vidiet 10 rocne deti ako maju v ustach obrovsku tarantrulu bolo pre mna zazitkom, mam zopar ich fotiek, tak ich dam na fcb potom :)
Koncom oktobra nas anglicky department organizuje „english day“ co bude dost velka udalost, kedze sme najvacsim oddelenim na skole...a pripravujeme to uz dobry mesiac, je s tym dost vela prace, pripravit vsetky aktivity pre deti, rozpocet a tak, takze to bude dost narocny den pre nas..ale celkom sa tesim :) deticky budu mat aj miniplaybackshow, tak dam potom vediet ako to dopadlo a urcite aj nejake videa a fotky uploadnem.
Este co sa skoly taky, tohto tyzdna som otvorila pre zaujemcov „klub anglictiny“ prislo mi asi 15 deti, tak som bola celkom prekvapena :) Najde sa teda zopar malych nadsencov anglicitiny...aj jeden otecko sa ma dnes pytal, ci by som nemohla doucovat anglictinu jeho, tak uvidime, ci sa ozve...lebo uz som sa stretla s viacerymi ludmi, ktori sa ma pytali, ci ich nebudem doucovat, ale vzhladom na to ze to boli kolumbijcania, sa uz samozrejme potom neozvali :P Tak uvidime no...niezeby som mala vela volneho casu po skole, ale ucenie ma fakt bavi :)

Co sa ostatneho zivota okrem skoly tyka, tak cez tyzden velmi nechodime vonku, sem tam sa stretnem s kamaratmi vecer, alebo pridu ku nam domov, alebo si len tak otvorime vinko vecer...proste pohodicka...a pred dvomi tyzdnami som konecne zacala aj so sportom :) chodim behat tak 3 az 4 krat do tyzdna do parku pomerne blizko nasho domu, takze som na seba hrda, ze som sa konecne k niecomu aktivnemu dokopala :) predtym sme zvykl v skole v pondelok poobede hravat voleybal, ale v poslednom casu furt v pondelok (za posledny tyzdnen vlastne kazdy den) prsi :( este jeden taky dazdivy tzyden a chyti ma depka asi...
Cez vikend ako vzdy ideme na nejaku party, takze nudzu tu nemam :D minuly tyzden sme oslavovali Beatine narodeniny, som jej pripravila prekvapko: pozvala som kolegov zo skoly aj kamaratov, prislo asi 20 ludi, takze ked prisla donmov a zazala svetlo, bola maximalne prekvapena, ked sme zacali vsetci spievat „happy birthday“ :) bolo to velmi mile..aj tortu som upiekla, vsetci si pochvalovali :P...zacala som tu celkom dost varit a zatial mi to aj vychadza, ludia tu nechapu, ze jak to je mozne ze viem varit a piect :P tak ked pridem domov, vas pozyvam na moje lasagne, tie vsetkym velmi chutia :)

Cestovat sme toho za poslednu dobu vela nenacestovali, lebo jednak sme po piatku resp. sobote dospavali, a tiez tu byva dost na nic pocasie cez vikend. Akurat sme boli jeden den v nedalekom mestecku, malickom, ale velmi peknom kde bolo aj take vacsie jazero a jeden den sme boli na chate u nasho kolegu opekat, ale dajak uz nezvysil cas na navstevu ostatnych miest.
Aaaaale, buduci tyzden v piatok sa nam zacinaju 10-dnove praaaazdniny :) konecne!!! Fakt potrebujem oddych...s beatou uz planujeme nas vylet :) Chystame sa do „regionu kavy“, chceme navstivit 4 mesta, ktore su pomerne bllizko seba, aj ked vzdialene od Bogoty: Armenia, Manizales, Medellin a Cali (ktore je na pobrezi :) uz sa na to tesim..nemame sice az tak vela casu na cestovanie, ale bude to urcite super zazitok..najblizsie budem mat potom viac casu na cestovanie az v decemri ked sa nam skonci skola...a medzitym tam mame asi 2 alebo tri dlhsie vikenmdy, tak dufam, ze sa mi podari niekam vypadnut :)

No co by som vam este nepisala...mam sa tu dobre, uzivam si zivot, kolumbijcania su zlati...hlavne by som chcela odporucit dievcatam, ktore si chcu zvysit sebavedomie: Kolumbia je ta spravna krajina :) Tu neprejde den, aby mi niekto nepovedal, ze som „hermosa“ alebo „linda“, niekedy mi to pravdupovediac ide aj na nervy, ale inak je to celkom potesujuce :)
Tak to by bola pikoska na zaver..ozvem sa po nasom vylete :) Drzte sa a tesim sa na spravy z domova!